Čo pokašle emancipácia

Autor: Baška Chrenková | 9.7.2015 o 22:07 | (upravené 10.7.2015 o 7:15) Karma článku: 7,62 | Prečítané:  1355x

Mala som asi 15. A keďže ma Bravíčko nebralo, kradla som mame Evu. V tej dobe sa dalo v časákoch ešte občas nájsť niečo užitočné. A hlavne čitateľné. Pamätám si na jeden citát – od nejakej hollywoodskej pseudo celebrity.

Bol o mužoch. Vraj ak má muž čisté topánky, mám od neho utekať. Pretože je ženatý. Alebo gej. Pravdepodobneto v mojom podvedomí zarezonovalo výraznejšie, keďže doteraz mám úchylku študovať, čo majú muži okolo mňa obuté. A poviem Vám, ženáči a geji sú na tom často krát oveľa horšie, ako tí, čo sú single. Dobou sa očividne mení veľa vecí.

 

Sedím v kaviarni. Ku vedľajšiemu stolu prichádza párik:

ON: Čerstvo opraté conversy, tmavomodré nohavice, biela vyžehlená košeľa s tmavomodrými manžetami. Nedbalo zastrihnuté strnisko typu „Druhý deň sa mi nechce holiť, ale tvárim sa, že to tak má byť“. Z vrecka trčiaci ignorujúci telefón s blikajúcim displejom oznamujúcim prichádzajúci hovor na tichom režime.

ONA: Vyšmatlané balerínky, jeansy s dierami na stehnách a v bielom tričku s nápisom. Vyťahaný sveter pchá do vreco-idnej kabelky a vyťahuje šestkový iPhone v macíkovom obale. A skroluje. A skroluje...

 

Poznajú sa z vysokej. Pred jeho štátnicami sa dali dokopy. Najskôr nezáväzne, ale kým rok na to oslavovali jej štátnice, už mali rodičia z oboch strán v predstavách krásne vnúčence.

ON: Láska, a naozaj nechceš ísť niekam inam osláviť to naše výročie?

ONA: Ne. V poho. Tu je to fajn, šak sem chodíme vždy. A musím poslať jeden mail ešte do práce.

ON: Sklamane obráti pohľad na prichádzajúcu čašníčku a objednáva za oboch.

ONA: Skroluje...

Povedomé?

 

ON sa s ňou po čase rozíde, lebo ho bude unavovať, že tá krásna inteligentná dáma, do ktorej sa zaľúbil, trávi viac času v práci ako s ním. Bez ohľadu na to, koľko kvetín bez dôvodu jej prinesie, navarí večerí a na koľko kín, divadiel a koncertov ju pozve, či kúpi drahých šperkov.

ONA si ani po štrnástej sobote v práci neuvedomí, že mu sľúbila výlet do Bešeňovej a prechádzku na Štrbskom Plese. Tretiu notifikáciu o uhradení zálohy za letnú dovolenku presunie rovno do spamu. Jej nohy videli žiletku naposledy pred mesiacom, keď na firemnej recepcii jej šéf úspešne odklepol projekt a povýšil ju.

 

ON: Časom to vstrebe. V práci sa mu začne dariť a na svadbe svojho kamaráta zbalí roztomilú what-ever-špecialistku. Pár krát si vyjdú von a obaja zistia, že ich morálne hodnoty a životné názory sa uberajú rovnakým smerom. Sú však realisti, lebo vedia ... A už si toho preskákali viac ako dosť. Jednoducho to berú s rezervou. Snažia sa chápať navzájom. Rešpektujú sa. A tolerujú svoje zlozvyky. Naučili sa akceptovať život toho druhého.

ONA: Vďaka projektu, pod ktorý sa podpísala, získala uznanie šéfa. Na niekoľkých súťažiach sa umiestnil na popredných priečkach a stal sa medzinárodne známym. Rok na to ju znovu povýšili a znovu jej zdvihli plat. Tridsiatku má ešte len pred sebou a býva v Centre na 140m2. Do práce sa vozí na trojkovom bavoráku a do miestnej kaviarničky si každé ráno chodí pre latté bez cukru do KeepCupu.

 

ON: Konečne splatil hypotéku. Syn vyhral druhé miesto v Študentskom Vedcovi za Separátor odpadu pre malé domácnosti a dcérka bude mať prvú výstavu svojich fotografií. S manželkou sa rozhodli vymaľovať obývačku. Už bolo treba. Biela zošedivela a ani omietka už nie je tá, čo bývala. A mali by to stihnúť toto leto, kým decká nepôjdu do školy. Okrem toho sa svokrovci nahlásili na návštevu, tak by aj trávnik bolo treba posekať a bránku namazať.

ONA: Plavila sa Amazonom, tancovala v la Musice na Kubánskom pobreží, oslavovala Deň nezávislosti v korune Liberty, modlila sa s Tibetskými mníchmi. Vo Viedni stretla Meťjúva. Vydala sa. Založila a rozbehla zahraničnú pobočku agentúry. S Meťjúvom si kúpili domček na predmestí. Po pár rokoch ju podviedol. S asistentkou. Rozviedli sa.

 

ON: Prišiel mu na účet dôchodok. Konečne. V sobotu majú ísť so synom do obchodu kúpiť potraviny. Mlieko už dochádza. Murko nebude mať čo piť. Kŕmiac zlatého retrievera mu zabrní v ruke. Zvezie sa k zemi. Lekár už len konštatuje infarkt. Sobotný pohreb bol ako vystrihnutý z filmu. Obrovské mraky skrývali slnečné lúče. Milujúca manželka bok po boku so synom, dcérou a ich rodinami si utierajú slzy. Osemdesiat deväť. Pozrie sa hore: „Áno Drahý, už si doma. Neboj, čoskoro prídem za tebou.“

ONA: Od bielej sterilnej postele rakúskeho sanatória sa odrážajú slnečné lúče. Zajtra o jedenástej ju čaká chemoterapia. Odhryzne si z Horalky, čo jej priniesla sestra minulý týždeň v nedeľu. Vždy ich mala rada. ON jej ich vždy kradol. Preto ich vždy balila dvakrát toľko. ON ju za to vždy obdivoval.

Mala rada tie výlety počas vysokej. Mala rada jeho donášku obedov medzi prednáškami. Vtedy si predstavovala ako spolu budú mať malý domček so psom a mačkou. Ako ho budú spolu maľovať a potom sa smiať na tom akí sú zakyckaní. Ako mu bude varievať každý večer teplú večeru. Ako spolu budú chodievať na dovolenku k moru a na plesy. Ako ju vždy prekvapí krásnou kyticou. Len tak. Lebo mu v práci chýbala. Alebo ako ju bude učiť tankovať a merať tlak v pneumatikách, čo jej aj tak nikdy nešlo. Ale vždy sa aspoň nasmejú. A potom celú noc prekecajú v aute. Bude jej rozprávať o hviezdach. To ON vie. Tak pútavo.

Bol to ON čo ju chápal. Počúval. A podporoval. Podržal jej dvere a pozýval na zmrzlinu. Toleroval náladového otca. Kvôli nej. Naučil sa tancovať. Kvôli nej. A nosiť košele. Kvôli nej.

Vlastne ani nechápe, kedy sa to zmenilo...

Možno by to šlo napraviť...

Kiežby mala viac času...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?